Dni, kedy sa z otca stáva hrdina

Kľúče vo dverách nášho bytu sa otočia a nič viac netreba. Pre naše dcéry je to signál všetkého zanechať, akúkoľvek hru majú rozohranú, a utekať v ústrety svojho zbožňovaného ocinka.
Otec je často pre svoje deti hrdinom. Takýto muž je veľkým darom pre celú rodinu.
No nezačalo to, až keď vedeli behať a hrať futbal, či až keď vedeli čo to rozprávať. Nie. Začalo to príchodom domov. Hoc nemá každý otec možnosť byť pri pôrode, akokoľvek by chcel, pri pôrodoch odohrávajúcich sa na operačnej sále to možné nie je. I keď tým, ktorým to je umožnené, sa práve tu zasieva prvé zrnko vzťahu a lásky k svojmu dieťaťu.
No príchodom domov so svojim drobnunkým uzlíčkom šťastia začína tá pravá realita. Rodičia zisťujú, že dieťa nehladí na čas. Že mu nič nehovorí, či je noc a či deň. Že plienky plní jedna báseň a rozprávka o malej princeznej nie je vlastne len rozprávka.
Pomôže, ak sa otecko snaží vyskúšať si spolu s maminkou všetky tie činnosti okolo vášho nasledovníka. Keď dokáže odbremeniť bremeno starostlivosti o bábätko, ktoré je nikdy nekončiacim príbehom, tak to sú tie skutočné prejavy lásky. A to nielen k dieťaťu, ale i k manželke. Novopečená mamička si tak môže dovoliť naplniť zopár svojich základných potrieb. Ako sú realizovanie hygienických návykov, najedenie sa, občas si i oddýchnuť alebo krátko dospať prebdenú noc.
Je dôležité si uvedomovať, akú obetu, snahu a ochotu zapojiť sa do činností spojených s domácnosťou a dieťatkom manžel vynakladá. Hoc však práve tu vzniká počiatok príbehu o zrodený hrdinu, netreba si ho mýliť s kresleným Supermanom. Nie, po zavolaní do práce, po opísaní všetkých katastrov, ktoré sa doma udiali, nedoletí v hrdinskom obleku. No i ucho, ktoré trpezlivo vypočuje strasti mamičkovského života, hovorené slovo s dospelým jedincom, poteší na duši a zachráni pred hormonálnym zrútením. Zrazu však už nič nie je také čierne. A keď vám ešte cestou z roboty nakúpi a prinesie sladkú drobnosť, už niet nikoho, kto by ho prevýšil.
A tu si uvedomíte, že váš muž je istým spôsobom predsa len super-hrdina. Odhodlaný si zoberie, síce nakŕmené a prebalené, ale plačúce dieťa. Svojim pokojom ho utíši, dokonca na svojom pleci uspí, a tak už neostáva nič iné vám len ho väčšmi milovať. I takého dni sa nevyhýbajú novopečeným rodičom. No treba si uvedomovať, že nie je nič ľahké, ale spoločnými silami sa to dá zvládnuť a prehĺbi to vaše partnerské vzťahy. I vzťahy s vašimi deťmi.
Deti cítia to otcovské pevné objatie a nič viac im netreba. Časom ho ťahajú do svojich hier, naháňačiek s loptami. A v mužoch sa prebúdza to malé dieťa, z ktorého tam ešte kúsok v duši ostalo. Len s tatom sa dajú robiť také šibalstvá, pri ktorých by mama strachom zhíkla. A z výšky jeho ramien majú celý svet ako na dlani. Snáď tento vzťah bude raz pevným základom pri hľadaní spoločnej cesty počas ťažkého obdobia dospievania.