Hrdina či podvodník?

Eliud Kipchoge. Tak to je meno bežca ktoré sa v poslednej dobe najviac skloňuje pri debatách o maratóne. O tomto Kenskom maratónskom bežcovi ste možno počuli aj vy, a to napriek tomu že sa o tento šport absolútne nezaujímate. Dokázal totiž niečo, o  čom sa môže ostatným iba snívať. Dokázal nemožné. Zabehol maratón pod hranicou dvoch hodín, a to sa ešte nikomu v histórií nepodarilo a tak by nie jeden povedal že si za tento heroický výkon zaslúži obdiv a slávu. No v skutočnosti za jeho úspechom nestojí iba on, tvrdý a vytrvalý tréning. Ale aj moderné technológie. A to je pre niektorých kameň úrazu, to aj napriek tomu že o tomto dopingu ako to nazývajú vedeli. A ba čo je horšie, bolo mu aj napriek tomu umožnené aby  sa súťaže zúčastniť.  Prišiel, zúčastnil sa a nakoniec nielen že vyhral, ale dokázal že je najlepší z najlepších. A veruže že našli sa aj taký ktorých to nepotešilo.
 
Z toho dôvodu bola podaná sťažnosť na IAAF. Ak si teda odmyslíme že mu na trati pomáhalo až 35 sprievodných vozidiel a celý tento proces vyznel ako do najmenšieho detailu pripravený, čo by zase nebol až taký problém, pretože je jasné že na podujatie tejto veľkosti sa neprihlási len tak hocikto. Tak potom asi najväčší problém vzbudzuje jeho obuv od spoločnosti Nike. Tá mu totiž podľa oficiálnych vyjadrení odborníkov na tento šport dokáže pridať až neuveriteľné 4 percentá na výkone pri behu. A tak pomaly ale isto sa začínajú ozývať hlasy nielen samotných bežcov ale aj odbornej verejnosti či sa ešte vôbec jedná o ľudský výkon. Alebo o to kto vlastne dokáže vyrobiť lepšie topánky. Pretože šport by mal byť v prvom rade o spravodlivých podmienkach pre každého a nie o peniazoch či si niekto môže alebo nemôže dovoliť danú obuv. Dokonca sú známe prípady kedy si bežci sponzorovaný inou značkou obuli túto obuv a logo prekryli aby tak dosiahli požadované výsledky. A preto sú obavy či sa vážne ešte jedná o fair play namieste, a na rozuzlenie si budeme musieť ešte počať.